Uplynul rok od zatvárania reštaurácií. Je čas bilancovať.
Gastrosegment je na kolenách:
na rozdiel od iných krajín, 100 % náhrada miezd prišla až takmer po roku, platí od februára 2021. Dovtedy sme si ľudí, ktorých sme nesmeli pustiť do práce, financovali úplne alebo sčasti sami. Nikto nám tie peniaze nevráti. Samozrejme, dnes sa vyplácajú (poväčšine z úverov) zamestnancom a štátu marcové zálohy na platy a odvody a podnikatelia majú z ministerstva práce ledva vyplatený december – a mnohí ani to nie.
schéma nájomného z ministerstva hospodárstva ani zďaleka nepokrýva všetkých gastropodnikateľov (vlastná nehnuteľnosť, neochota prenajímateľov, prílišná byrokracie a ďalšie faktory ju spravili nedostupnou pre stovky podnikov), a tí nemajú šancu to zmeniť, hoci tí ju pripomienkujú už dlhé mesiace
najočakávanejšia avizovaná pomoc z ministerstva dopravy, ktorá mala šancu prikryť aspoň časť fixných nákladov, rieši stále ešte len jar (!) až jeseň 2020, a aj to tempom, ktoré v polovici marca 2021 potešilo len približne polovicu žiadateľov. Tí, ktorí majú viac prevádzok, pritom o podporu požiadať ešte ani nemohli!
o zníženej DPH, aká je v Rakúsku, Maďarsku, Česku i Poľsku ministerstvo financií nechce ani počuť
Pomalosť a neflexibilnosť štátu sú viditeľné na každom kroku.
Peniaze pritom, podľa vyhlásení politikov, sú, a dokonca z eurofondov. Len ťarbavosť štátu a jeho zástupcov a vzájomné nezhody (ministerstvo hospodárstvo verzus ministerstvo financií napríklad) neumožňujú minúť ich v prospech najpostihnutejších segmentov.
Aj sľuby sú. Tešíme sa i z toho včerajšieho, 100 miliónového. Ale kto tieto peniaze a kedy zadministruje, keď ani tie súčasné z ministerstva hospodárstva a dopravy netečú z dostatočnou rýchlosťou, resp. bez šialenej byrokracie.
A svetlo na konci tunela sa neukazuje. Pandémia je teraz na vrchole, vieme, no nikto nehovorí, kedy a ako sa budú môcť dostať k otvárania podnikov aspoň zaočkovaní reštauratéri, ich zamestnanci a zákazníci. Veď v apríli, teda o dva týždne predsa budeme očkovať 50 ročných! To budú státisíce aktívnych ľudí, ktorým ani v interiéroch nebude nič vážne hroziť. Zároveň chceme s príchodom teplého počasia spojeného so slnkom a jeho schopnosťou likvidovať vírusy za presne stanovených podmienok otvoriť aspoň terasy.
Rozmýšľa vôbec niekto, ako o mesiac, či mesiac a pol, budeme môcť začať podnikať? Naozaj sme v takom stave, že všetci riešia iba aktuálne šialenstvá a nikto sa nedíva smerom vpred? Zase sa bude rozhodovať na tlačovkách z večera na ráno systémom jeden týždeň čihi, druhý týždeň hota?
V roku 2019 ľudia ľudom rozdelili 2,84 milióna eur, v 2020 4,4 milóna
Úrad vlády SR pomohol pomocou tohto darcovského portálu 227 ľuďom 91 693 eurami
Strieborné šperky Jany Brisudovej pomohli 19 tisíc eurami
Dvakrát viac pomáhali Slováci v krízovom roku 2020, než v tom predchádzajúcom. Na to, že ani koronavírus nedokázal zabiť či potlačiť ľudskosť v nás, poukazujú štatistiky darcovského portálu ĽudiaĽuďom.sk. Ten umožňuje ľuďom v núdzi, zdravotne znevýhodneným, ale aj mimovládnym či cirkevným organizáciám osloviť darcov a bez poplatkov sprostredkuje dary cez internet.
„Počas uplynulého roku sme prostredníctvom portálu prerozdelili neuveriteľných 4,4 milióna eur, čo je o 55 % viac, ako v roku 2019. Oproti roku 2018 ide dokonca o nárast o 161 %. Nepotvrdili sa tak obavy, že zhoršenie ekonomickej situácie prinesie viac sebectva,“ hovorí riaditeľ neziskovej organizácie ĽUDIA ĽUĎOM Roland Kyška.
Celkovo za desaťročie fungovania ĽudiaĽuďom.sk sprostredkoval už 13,3 milióna eur. Za minulý rok v priemere mesačne prišlo na výzvy na portáli 16 tisíc darov od viac ako 13 tisíc darcov. Za minulý rok v priemere mesačne prišlo na výzvy na portáli 370 tisíc eur od viac ako 13 tisíc darcov. Mnohí z nich patria už roky k pravidelným donorom a pravidelne sa vracajú pomáhať prostredníctvom najväčšieho otvoreného on-line darcovského portálu.
Úrad vlády SR pomohol 227 ľuďom 91 693 eurami
V roku 2020 sa ĽudiaĽuďom.sk stal partnerom Fondu vzájomnej pomoci, zriadeným na Úrade vlády SR. Pomáha tak štátu pri zbere žiadostí, ich publikovaní, overovaní a aj finančnom transfere pomoci. Do 3. 2. 2021 z Fondu vzájomnej pomoci odišli príspevky 227 ľuďom postihnutým nepriaznivou situáciou spôsobenou pandémiou Covid-19. Celkovo išlo o sumu 91 693 eur.
Šperky Jany Brisudovej priniesli 19 tisíc euro
Koncom jesene 2020 bol portál ĽudiaĽuďom.sk súčasťou projektu – Ženy ženám, ktorý v sebe niesol posolstvo pretavené do umeleckého diela slovenskej umelkyne Janky Brisudovej. Vytvorila brošňu s názvom „NÁDEJ“ a na jej základe vznikla limitovaná edícia 10 strieborných brošní. Tie boli vydražené prostredníctvom internetových aukcií.
„Autorka brošní chcela priniesť nádej do týchto neľahkých dní a podporiť nás k spolupatričnosti a úcte voči tým, pre ktorých je táto situácia mimoriadne náročná. Brošne sa podarilo vydražiť za 19 422 eur, získaná suma putovala na pomoc desiatim osamelým ženám a ich deťom,“ hovorí Romana Strapáková, projektová manažérka ĽUDIA ĽUĎOM, n. o.
ĽudiaĽuďom.sk je online darcovský portál, ktorý za desať rokov sprostredkoval finančnú pomoc vo výške viac ako 12,6 milióna eur. Spolu až 186-tisíc darcov pomohlo chorým deťom, rodinám vo finančnej tiesni, mimovládnym organizáciám, školám, ale aj samosprávam. Momentálne je na portáli zaregistrovaných viac ako 1000 aktívnych výziev. Celý finančný príspevok, ktorý sa darca rozhodne venovať v prospech výzvy, putuje konkrétnemu príjemcovi. Strategickými a zároveň najväčšími podporovateľmi portálu i výziev sú spoločnosti SWAN a SWAN Mobile, ktoré financujú projekt už viac ako desať rokov.
Kyslík z Messeru vyrábaný v rakúskej dedinke Gumpoldskirchen odoberajú mnoho slovenské zariadenia, medzi inými aj najväčšie bratislavské nemocnice, Trnavská fakultná nemocnica, Fakultná nemocnica Trenčín, aj súkromné nemocnice Svetu zdravia. Messer Tatragas zabezpečuje medicinálny kyslík aj pre vyčlenené tzv. COVID nemocnice NsP Nové Mesto nad Váhom NO a NsP Sv. Lukáša Galanta.
„Počas prvej vlny pandémie sme nárasty spotreby kyslíka nezaznamenali, keďže počty hospitalizovaných pacientov boli relatívne nízke. Druhá vlna je s tou prvou neporovnateľná. Spotreba v decembri dosiahla oproti minulým mesiacom takmer štvornásobok bežne dodávaného kyslíka, hovorí generálny riaditeľ Messer Tatragas Michal Paľa a pokračuje: „Je predpoklad, že v najbližších týždňoch sa situácia nezlepší, keďže objem dodaného medicinálneho kyslíka v januári za prvé dva týždne 2021 znovu stúpol oproti decembru o 53 %.“
Aj preto už na jar 2020 Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ako orgán dozoru nad bezpečnosťou liekov, na základe podnetu spoločnosti Messer Tatragas rozhodol, že v dobe krízy môže Messer plniť medicinálny kyslík (Medox) aj do oceľových fliaš, ktoré boli pôvodne určené len pre technický kyslík. Hoci oba plyny (technický a medicinálny kyslík) sú vysokočisté a v princípe medzi nimi nie je rozdiel, medicinálny kyslík je definovaný ako liek kvôli presne stanoveným procesom výroby a najmä kontroly, ktoré garantujú bezpečnosť produktu. Aj v rámci náhradného plnenia je potrebné dodržať všetky procesy zaručujúce bezpečnosť lieku. Plnenie technických fliaš medicinálnym kyslíkom bude preto prevádzkované výhradne na výrobných miestach, pre ktoré má Messer platné povolenie na výrobu liekov – medicinálnych plynov. Naplnené fľaše v náhradnom obale musia byť výrazne označené, aby sa predišlo nelegálnym pokusom o falšovanie.
„V malých nemocniciach, kde v minulosti stačilo dodávať kyslík v oceľových fľašiach, by bolo vhodné postaviť minimálne 6 – 10 000 litrové kyslíkové zásobníky, ktoré máme dnes nainštalované pri najväčších nemocniciach,“ pokračuje Michal Paľa. „No a tam zas tieto zásobníky pre svoju veľkú vyťaženosť prestávajú stačiť. Prirovnávam to k zapojeniu viacerých spotrebičov do jednej zásuvky. Keď ich zapojíte priveľa, vyhodí Vám poistky a elektrinu nemáte. Robíme všetko preto, aby takáto situácia nenastala. Skutočnú havarijnú situácie dnes nikde neevidujeme vďaka nonstop práci našich technikov a logistov, no nedávny výbuch kyslíkového rozvodu pri talianskej nemocnici v Neapole je pre nás mementom, aby sme nikto nič nezanedbali.“
Messer Tatragas je v dennom kontakte s technickými oddeleniami nemocníc a ich nadriadenými a kontrolnými orgánmi. Nemocnice, ktoré nemajú nainštalované zásobníky, odoberajú kyslík pre svojich pacientov vo fľašiach, väčšinou 10 a 40 litrových. Jedna 10 l kyslíková fľaša vydrží pacientovi v priemere tri hodiny. Messer preto musí vynakladať značné úsilie, aby zvýšenú potrebu certifikovaných fliaš zabezpečil. Podobný nepriaznivý vývoj situácie je aj u sesterských spoločností skupiny Messer v celej Európe.
„Mnohí naši zákazníci majú doma, alebo vo svojich prevádzkach prázdne alebo takmer prázdne fľaše pre technický kyslík. Od jari ich preto prosíme, aby ich po použití čo najrýchlejšie odovzdávali na naše predajné miesta, alebo nás telefonicky kontaktovali, aby sme sa dohodli na ďalšom postupe. Rovnako motivujeme nemocnice, aby si prázdne fľaše u seba nenechávali, ale nám ich okamžite vracali,“ vysvetľuje Michal Paľa. Vrátené fľaše spoločnosť vyzdvihne, skontroluje, prispôsobí ich na použitie v zdravotníctve a v prípade potreby do nich bude vo svojich plniarňach plniť medicinálny kyslík vhodný pre liečbu respiračných chorôb.
Ako sa vyrába kyslík?
Koncern Messer vyrába medicinálny kyslík pre Slovensko v rakúskej dedinke Gumpoldskirchen nízoteplotnou frakčnou kryogénnou destiláciou skvapalneného vzduchu. Kyslík v tekutej forme sa vyrába skvapalnením vzduchu pri nízkych teplotách okolo – 194 oC, kedy v podchladenom vzduchu skondenzuje na svetlomodrú kvapalinu.
Medicinálny kyslík sa plní do fliaš – tlakových nádob určených na prepravu a skladovanie medicinálneho kyslíka, z ktorých sa môže pomocou redukčného ventila priamo alebo cez zvlhčovač dávkovať pacientovi. Väčšie nemocnice majú inštalovaný zásobník na kvapalný kyslík. Kvapalný kyslík sa najprv odparí v odparovači, pripomínajúci hliníkový radiátor a následne sa potrubím v plynnej forme privedie na miesta použitia (operačné sály, jednotky intenzívnej starostlivosti, či nemocničné izby a ambulancie).
Technický kyslík sa využíva aj na autogénne zváranie a rezanie kovov. Najväčšie množstvo kyslíka sa spotrebuje v kyslíkových konvertoroch pri výrobe ocele a v ďalších vysokoteplotných procesoch, kde zlepšuje kvalitu horenia paliva a zároveň zvýšením účinnosti palivo aj šetrí.
V Jurskom obytnom parku, ktorý bol jedným z prvých väčších developmentov skupiny Bencont, po dlhšom čase vyrastá nová budova.
Developer sa rozhodol zhodnotiť jeden z pozemkov vo svojom vlastníctve a priniesť 1200 obyvateľom zóny služby, ktoré tu chýbajú. Preto tu začiatkom minulého septembra začal stavať dvojposchodovú budovu s celkovou prenajímateľnou plochou takmer 1450 m².
Dnes sa už približne tisíc obyvateľov Jurského obytného parku môžu vo svojej bezprostrednej blízkosti tešiť na lekáreň, ambulanciu všeobecného lekára, drogériu (101), kozmeticko-masážny salón i kaderníctvo.
„Radi by sme v novej budove v budúcnosti videli možno detské centrum, cykloservis, domáce potreby, a možno i niekoľko ďalších lekárskych ambulancií. Voľné máme aj priestory pre dva šesťdesiatmetrové obývateľné apartmány či kancelárie“ hovorí Martin Šimurda, konateľ spoločnosti Bencont Development.
Kolaudácia novej polyfunkčnej budovy sa predpokladá v januári roka (2021).
BENCONT Group, realizuje okrem iného projekty Jurský obytný park vo Svätom Jure, Nový Martin v Martine, Tujetoin v bratislavskej Dúbravke, Valerian a Mendhelson v Podunajských Biskupiciach, Rínok Rača, prevádzkuje apartmánový dom Família v Novom Smokovci a zaoberá sa mimosezónnym pestovaním paradajok na Farme Babindol v Babindole a Leviciach. Viac nájdete na www.bencont.sk.
V období sprísnených epidemiologických opatrení zaznamenal rožňavský Mikrovak, člen krátkeho dodávateľského reťazca Farmfoods, významný nárast dopytu po hotových jedlách. Rozdiel medzi tohtoročným augustom a októbrom tvorí 25 % zvýšenie predaja.
Koronakríza a medializácia bezpečnosti a hygieny potravín posilnila postavenie lokálnych potravín a záujem zákazníkov o nákupy v malých predajniach rastie. „Epidemiologická situácia tvrdo zasiahla sektor verejného stravovania, ako prevádzkarov, tak i zákazníkov, ktorí sú nútení hľadať alternatívne spôsoby stravovania“, hovorí Nikoleta Legnárová, konateľka spoločnosti Mikrovak a dodáva: „Nárast dopytu po našich výrobkoch hotových jedál ma prirodzene teší a verím, že zákazníci nám zostanú verní aj po skončení opatrení“.
Hotové jedlá sú balené patentovaným švédskym spôsobom, ktorý zabezpečuje čerstvosť a trvanlivosť jedál až do 60 dní, bez použitia konzervačných látok a stabilizátorov. Ide o unikátnu technológiu, ktorú Mikrovak používa ako jediný výrobca na Slovensku.
Ide o špeciálny spôsob konzervácie pomocou patentovaného spôsobu varenia a prípravy jedla priamo v obale, ktorý udržiava potravinu dlhodobo čerstvú a zdravú. Vďaka tomu nie je pri výrobe použitá žiadna prídavná alebo konzervačná látka. Bežne používanými postupmi prípravy a konzervácie sú hotové jedlá ochudobňované o vitamíny, čerstvosť a majú významne skrátenú dobu trvanlivosti.
„Aj pri hotových jedlách je našou snahou ponúknuť výnimočnú kvalitu, ktorá je príznačná pre celý sortiment Farmfoods. Hotové jedlá sú vyrobené bez látok s povinnosťou označovania v potravinách ako „E“. Všetky podstatné ingrediencie sú zo slovenských surovín a pochádzajú z fariem, polí a výrobných prevádzok združujúcich farmárov v našom krátkom dodávateľskom reťazci,“ dodáva Tomáš Németh, výkonný riaditeľ Farmfoods.
Medzi najpopulárnejšie hotové jedlá Mikrovak-u patria Teľací perkelt a Perkelt Mangadurca, Pečená krkovička, Guľky Charolais v paradajkovej omáčke, Pikantné kuracie ragú či Fazuľový guláš. Významný regionálny rozmer jedál dodávajú aj rožňavské špeciality ako sú Holúbky z Mangadurcy či polievka Palóc. Výroba Mikrovaku sa zameriava aj na rôzne exkluzivity či tradičné národné jedlá. Aj preto sú v dostupné napríklad Krupoto s Kurou kráľov, Chlapská huspenina ale tiež tradičné Francúzske zemiaky či Segedínsky guláš.
Prvoradá je čerstvosť
Mäso a výrobky z neho do združenia Farmfoods dodáva člen združenia – rožňavská mäsovýroba GET Group. Spoločnosť vyrába vyše 120 druhov mäsových produktov bez dusitanov, ktoré môžu mať karcinogénne účinky, ako aj bez nadbytočných pridaných látok či „éčok“.
Medzi najpredávanejšie výrobky patrí Prémiová Farmfoods saláma, tradičná paštéta Pečeňovka z Mangadurcy, Socialistické párky, domáca škvarená masť Mangadurca či výberové sušené mäsá. Významnou položkou sú aj čerstvé nespracované mäsá z našich zvierat.
„Našim cieľom je vyrábať pre ľudí na Slovensku kvalitné, zdravé a výnimočné potraviny, ktoré nemajú negatívny vplyv na ich zdravie. Dnes je už raritné nájsť potraviny bez pridaných aditív. My však chceme dodávať len výnimočné produkty, za ktorých výrobu môžeme ručiť a byť na nich hrdí,“ pripomína Ing. Jana Kračunová, riaditeľka mäsovýroby GET GROUP.
Dobytok je chovaný na farme v Gemerskej Vsi, porážaný je na bitúnku v Skerešove, čo je len 5 km od samotnej farmy. Mäsové výrobky sú robené priamo v meste Rožňava, čo je len 30 km od farmy a od bitúnku. Následne sa aj hotové jedlá z týchto mias varia priamo v Rožňave. „Celý proces krátkeho reťazca je tak tvorený s maximálnym ohľadom na regionálnosť a absolútnu čerstvosť našich výrobkov,“ dodáva Tomáš Németh.
Desať agrospoločností v združení Farmfoods produkuje vyše 500 výrobkov zalistovaných a dostupných v reťazci Farmfoods – Výnimočné potraviny. Aktuálne reťazec tvorí 43 maloobchodných predajní po celom Slovensku, dnes bola otvorená prevádzka v bratislavskom biznis centre Westend.
„Chceme našim zákazníkom ponúkať naozaj výnimočné potraviny, preto je pre nás dôležité, aby sa v našom sortimente nachádzali iba výrobky špičkovej kvality s jasným pôvodom. To dokážeme zabezpečiť dôsledným výberom partnerov, ktorý sa plne stotožňujú s filozofiou na ktorej stojí celý Farmfoods koncept,“ hovorí Tomáš Németh.
Cieľom Farmfoods je prinášať zákazníkom potraviny, ktoré sú naozaj výnimočné. A to pôvodom, keďže pochádzajú z vlastných fariem, polí a potravinových výrobných prevádzok, ale tiež zložením. Výrobky Farmfoods sú v maximálnej miere natur, t. j. bez látok označovaných v potravinách ako „E“, aditív, GMO a lacných náhrad. Celú cestu z fariem priamo na zákazníkov tanier presne definuje tzv. Farmfoods koncept, teda filozofia stojaca na pilieroch ZDRAVÁ PÔDA – ZDRAVÉ RASTLINY – ZDRAVÉ ZVIERATÁ – ZDRAVÉ POTRAVINY – ZDRAVÍ ĽUDIA – NENARUŠENÁ KRAJINA.
Vážený pán predseda vlády, vážení členovia Vlády SR.
Opäť sa na Vás obraciame ako zástupcovia reštaurácií, kaviarní, hudobných klubov a podobných prevádzok z celého Slovenska.
Gastronómia patrí a bude patriť k pandémiou najviac postihnutým odvetviam – reštaurácie sme na jar museli zavrieť ako prvé, v lete sme nesmelo začali dýchať a dnes, po dvoch mesiacoch skoro „normálu“ opäť musíme z moci úradnej obmedziť počet hostí, nepovoliť v našich podnikoch oslavy, posadiť hostí v rozostupoch a poslať domov o 22:00. Tržby nám dramaticky padajú a pociťujeme veľký úbytok hostí. A to v situácii, keď to v našom segmente výhľadovo vyzerá ešte horšie, ako počas prvej vlne korony.
Písali sme Vám na jar, že v gastronómii nemôžeme rátať s odloženou spotrebou a ani s výrobou „na sklad“, ako pri stavbách, či výrobe áut. Obedy a večere, ktoré naši zákazníci tento rok nezjedli a nápoje, ktoré nevypili, sú navždy preč. Gastronómiu nevieme vykonávať ako prácu z domu. Naše škody sú obrovské.
Sme pripravení uskromniť sa, ale i tak kriticky potrebujeme Vašu pomoc.
Vieme, že robíte čo je vo Vašich silách, aby ste postupne zavádzali stimuly a pomoc podnikateľom aj bežným občanom. Mnohé z nich sme čerpali, čerpáme a sme za ne vďační. Nie všetci ich však čerpať dokážu, a už dnes vieme, že táto pomoc nášmu prežitiu v akom – takom zdraví (nie, o ziskoch nie je ani reči) nebude stačiť, ani keď korona skončí. Máme preto pre Vás návrh, ktorým by sme spoločne predišli veľkej vlne bankrotov, konkurzov a následnému pádu mnohých pridružených firiem. Všetky tieto podnikateľské tragédie by boli nepochybne spojené s bolestným prepúšťaním našich zamestnancov, pričom prepúšťanie sa už deje a bez prijatia týchto opatrení bude v blízkej dobe prepúšťanie súčasťou každej gastro prevádzky.
Okrem kompenzácií na pokles tržieb, zamestnancov doma a nájmy potrebujeme niečo omnoho plošnejšie, čo nakopne spotrebu znížením cien, ale najmä pomôže nám vytvárať si z tých skromných príjmov, ktoré nám ostali, vankúš, aby sme nemuseli zatvárať prevádzky a rozpredávať inventár ešte pred koncom roka.
Prosíme Vás o pomoc, ktorá bude skutočnou pomocou aj pre malú reštauráciu či stánok s langošmi v Revúcej, či Svidníku bez vypĺňania papierov, ktoré, ako sami vidíte, mnohým z nás nejde.
Postrehli sme vyjadrenia pána ministra financií Hegera, ktorý má na naše návrhy dva argumenty (a na obe máme odpovede):
Argument 1: V EÚ nie je možné zvýhodňovať jeden segment nižšou daňou (naša odpoveď: už pred krízou bola DPH viacsadzbová vo všetkých krajinách EÚ, vrátane SR; reštauračné stravovanie, na rozdiel od Slovenska, je takmer všade v nižšej sadzbe; počas krízy viaceré krajiny pomohli reštauračnému sektoru dočasným znížením DPH, medzi inými aj Nemecko, Rakúsko a Česko – nie je pravdepodobné, že všetky tieto štáty dlhodobo porušujú pravidlá EÚ)
Argument 2: Úľavy pýtajú aj gastroprevádzky, ktoré ich nepotrebujú, lebo nie sú postihnuté. Preto ministerstvo (?) pripravuje iné, adresnejšie opatrenia (naša odpoveď: nepoznáme prevádzku nepostihnutú obmedzením otváracích hodín, nulovým cezhraničným turizmom, zákazom osláv, zavedením home office práce v biznis centrách a pod. O konkrétnych cielených opatreniach pre reštaurácie sme zatiaľ nič konkrétne nepočuli ani my, ani ostatní členovia komunity, a to sme povinne zo zákona zatvárali podniky už 12. marca a dnes je 6. október).
Zníženie sadzby DPH je pomoc, ktorú môžu v našom odvetví čerpať úplne všetci, nevyžaduje si žiadnu administratívnu náročnosť, nie je potrebné vytvárať komplikované schémy, bude financovaná z budúcich obratov a veľmi efektívne pomôže prežiť zdravým firmám. Bude potom na každej prevádzke, či zníži ceny a pokúsi sa o väčší dopyt, alebo ceny ponechá a zvýši si maržu. Je to fér pre všetkých, nikto nebude zvýhodnený a takto získané prostriedky pomôžu vrátiť naše gastro do normálu, od ktorého je už od marca veľmi ďaleko. Preto podporujeme aj veľmi užitočné návrhy a iniciatívu Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska.
Vážený pán premiér,
žiadame Vás, aby ste sa po vzore Rakúska, Česka a Nemecka zasadili o dočasné zníženie našej DPH na 5 %. Poľsko ani Maďarsko tu nespomíname, tieto krajiny majú nízku DPH už veľmi dlho. Áno, reštaurácie na Slovensku ako jedny z mála v Európe platia najvyššiu sadzbu tejto dane. A my sme pripravení ju platiť zas, len nesmieme dovtedy skrachovať.
Prosíme Vás v tejto veci o stretnutie a prajeme Vám a Vašim kolegom v týchto ťažkých časoch veľa síl.
Beer group SK Linda Záhorcová
Bencik Culinary Group Miriam Benčíková Kušnírová
Bistro St. Germain Miroslav Masiarčin
Campari pizza Eva Hromadová
Chefgroup Milan Zekucia
Fertucha Biba Bilčíková
Kafe Scherz Martin Kamenský
Krone Svätý Jur Michal Kovačik
Medusa Peter Štecko
Mondieu, Le Bistro, Republika Východu Norbert Longauer
Slovak pub Martina Hlinová
The Velvet Franky B. Benian
Next Apache Ben Pascoe
NuSpirit bar Martin Dobiáš
NYC Corner Oto Kona
RD TRADE – Urban Bistro; Michalska Coctail Room; Ciao Papa Ján Hruboš
Bývanie v Bratislave je drahé. Na jeho cenu vplýva veľa faktorov, jedným z nich je komplikovanosť a dlhá doba povoľovacích procesov.
Tieto a ďalšie faktory nielen znižujú konkurenciu na trhu (jednoducho nie je dosť developerov, ktorí sú ochotní a schopní vziať na seba riziká súvisiace s novou výstavbou), ale priamo vplývajú aj na cenu konečných bytov. V sérii troch blogov sa pozrieme len na jeden čiastkový problém a to na tzv. vyvolané investície.
Čo sa za vyvolanými investíciami vlastne skrýva? Pri povoľovaní výstavby sa k hlavnej stavbe, ktorú realizuje developer „nabalia“ rôzne požiadavky mesta, alebo mestských častí, na investície do verejnej infraštruktúry. Aj keď oprávnenosť týchto požiadaviek je často kontroverzná, ak chce developer získať povolenie na stavbu, iné, ako súhlasiť s týmito „vyvolanými“ investíciami, mu neostáva.
V posledných rokoch sú to najmä požiadavky na rekonštrukcie celých križovatiek, prípadne predĺžení, respektíve dostavba, odbočovacích pruhov v existujúcich križovatkách a podobne. Obec má v zmysle zákona o obecnom zriadení povinnosť starať sa o cesty. Podľa územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislava z roku 2015 bola väčšina hlavných križovatiek nevyhovujúcich. Žiaľ, mesto dlhodobo neinvestovalo do rozvoja cestnej infraštruktúry, financie boli vyčleňované na údržbu a rekonštrukcie.
Zlozvyk mesta v neprospech obyvateľov
Akýmsi zvykom sa stalo počkať na stavebníka väčšej stavby v danej lokalite a potrebnú prestavbu križovatky mu uložiť ako vyvolanú investíciu. Zaťaženie konkrétnej križovatky jedným stavebníkom, hoc aj súborom bytoviek s 250 bytmi, je ale len v jednotkách percent. Napriek tomu, že ide o verejnú infraštruktúru, na základe požiadaviek mesta, alebo mestských častí, musí jej rozvoj plne financovať stavebník / developer.
Potrebné je uvedomiť si, že toto sú náklady, ktoré sa v konečnom dôsledku premietnu priamo do cien bytov. Developeri tak reálne nahrádzajú úlohu samosprávy v zabezpečení cestnej infraštruktúry pre obyvateľov mesta. Tento systém ale nie je dobrý ani z hľadiska korupčného rizika. Je len ťažko vysvetliteľné, prečo niektoré stavby takéto podmienky dostanú a iné nie.
Našťastie, v legislatívne máme nástroj na pomerne elegantné riešenie. Ten sa volá zákon o miestnom poplatku za rozvoj. O tomto poplatku sme už písali v predchádzajúcich blogoch, kde sme upozornili, že Bratislavčanom priniesol 19 miliónov eur a použilo sa z neho minimum. V hlavnom meste je zavedený na celom území, a prevažne v maximálnej sadzbe 35 €/m2 nadzemnej podlažnej plochy.
Idea zákona bola, aby bola každá stavba zaťažená predvídateľným spôsobom a aby mesto získalo prostriedky aj na realizáciu investícii do cestnej infraštruktúry. Mesto tak na základe platného územného plánu vie predpokladať rozsah výstavby v území, ako aj potrebnú cestnú infraštruktúru. Z výnosov z poplatku za rozvoj potom dokáže financovať rozširovanie komunikácií, ako aj ďalšiu potrebnú infraštruktúru, napríklad škôlky, parky či iné užitočné investície.
Samotná cena ale nie je jediným problémom vyvolaných investícií. Poďme sa pozrieť na to, čo to vlastne v praxi znamená.
Vysvetlime si to na príklade
Mesto zaviaže developera vybudovať predĺženie odbočovacieho pruhu v križovatke, v priestore cestnej zelene a po kolaudácii dielo zdarma odovzdať do majetku mesta. Predĺžiť odbočovací pruh znamená pre developera pripraviť a povoliť projekt aj tejto stavby. Aby mohla byť táto stavba (odbočovacieho pruhu) povolená, musí developer ako jednu z vecí dokladovať aj vzťah k pozemku.
Tu naráža na prvý väčší problém. V lepšom prípade ide o pozemok mesta. Vtedy developer potrebuje nájomnú zmluvu, ktorou preukáže vzťah k pozemku. Na základe žiadosti pripravuje nájomnú zmluvu magistrát hlavného mesta Bratislava. S ohľadom na dĺžku procesov na meste, príprava takejto zmluvy trvá mesiace, pri vzniku komplikácií nezriedka viac ako rok. Návrh zmluvy musí schváliť zastupiteľstvo, čo celý proces ešte predlžuje a výrazne komplikuje.
Pozrime sa na to bližšie. Pracovníci magistrátu pripravia návrh zmluvy, v ktorej stanovia výšku nájmu podľa platných sadzieb z rozhodnutia primátora. Toto rozhodnutie ale nepozná sadzbu za účelom prenájmu pozemku za účelom výstavby verejnoprospešnej stavby. Naopak, do návrhu sa dostane cena za prenájom, ako by si ho chcel developer prenajať pre vlastné potreby na komerčné účely. Návrh zmluvy najprv prechádza poslaneckou finančnou komisiou, kde môže developer vystúpiť a navrhnúť zníženie ceny, nakoľko ide o výstavbu cesty v prospech mesta.
Obvykle tejto požiadavke komisia vyhovie a do zastupiteľstva je zmluva postúpená v dvoch variantoch. Nižšia cena na návrh developera, vyššia na základe platného rozhodnutia primátora. Tu obvykle nastáva problém, nakoľko takéto prenájmy sa obvykle na schôdzi prerokúvajú bez úvodného slova, len s informáciou o dvoch variantoch. Bez vysvetlenia, samozrejme, poslanci hlasujú za variant s vyššou cenou, nakoľko zníženie im nie je vysvetlené a naopak vyššia suma je prezentovaná ako tá, ktorá je stanovaná na základe rozhodnutia primátora.
Na zastupiteľstve môže nastať aj taká situácia, keď sa poslanci z rôznych dôvodov rozhodnú prenájom pozemku neschváliť. V takomto prípade celá situácia tragikomicky pripomína kocúrkovo, keď mesto dá developerovi podmienku niečo pre mesto postaviť a mestský poslanci mu na to hlasovaním odmietnu prenajať pozemok.
Po úspešnom odsúhlasení prenájmu zastupiteľstvom dochádza k finalizácii zmluvy a jej podpisu. Vtedy dochádza k zaujímavému momentu, keď developer, ako nájomník, musí platiť nájomné už od podpisu zmluvy, no samotnú stavbu predĺženia odbočovacieho pruhu môže začať realizovať až s právoplatným stavebným povolením. Do toho momentu v zmysle nájomnej zmluvy nemôže pozemok reálne užívať. Inak povedané, platí si za „rezerváciu“ možnosti stavať pre mesto zdarma v budúcnosti.
Asi je už každému zrejmé, do akej miery je samotná existencia takéhoto nájmu absurdná. Pripomína to situáciu, kedy by ste si pri rodinnom dome objednali od remeselníkov chodník, ale žiadali by ste ich, aby ho postavili zadarmo a aby vám ešte platili za nájom pozemku pod chodníkom, kým si ho dovolia stavať. Áno, je to zvláštne, ale takto sa časom vyvinula prax v Bratislave.
Riešenie sa dá nájsť, no týmto to nekončí
Niekto môže namietať, že obec len postupuje podľa zákona, ktorý ju zaväzuje, aby nájmy pozemkov boli schvaľované zastupiteľstvom. Avšak aj v tomto prípade existujú rovno dve pomerne jednoduché riešenia.
1 – doplniť rozhodnutie primátora o cenách prenájmov pozemkov o kategóriu „za účelom výstavby verejnoprospešných stavieb odovzdávaných do majetku mesta“ so symbolickým nájomným. Nevyrieši sa problém s dlhou prípravou a schvaľovaním zmluvy, ale aspoň sa nebudú zbytočne zvyšovať náklady pri novej výstavbe.
2 – uzavretie zmluvy o spolupráci. Toto je omnoho elegantnejšie riešenie. V rámci zmluvy sa mesto a developer dohodnú (zjednodušene povedané), že mesto bude stavebník a developer mu predĺženie križovatky dodá zdarma. Takto nemusí developer komplikovane riešiť vzťah k pozemku a úplne odpadá nájom.
Cesty teda existujú, len musí byť aj vôľa. Ak si myslíte, že týmto sa problémy a poplatky pri výstavbe predĺženia odbočovacieho pruhu končia, žiaľ, mýlite sa. Developera ešte čaká poplatok za záber verejného priestoru a nakoľko odbočovací pruh sa stavia v priestore časti stredového pásu, kde bola doteraz tráva, bude musieť riešiť aj vybudovanie novej zelene na základe rozhodnutia poslancov mestského zastupiteľstva. O tom ale až v ďalšom blogu.
Zo štatistickej vzorky 1 000 bytov vyplýva, že priemerná jednotková cena bytov na sekundárnom trhu v Bratislave dosiahla počas druhého štvrťroka 2020 výšku 2783 €/m². Medziročne sa tak ide o nárast 5,5 %. Najprudší rast zaznamenali byty v Starom Meste, kde sa oproti minulému roku ponúkali nehnuteľnosti o zhruba 10 % drahšie. Rast cien bytov v Starom Meste bol predovšetkým spôsobený vyššou ponukou novostavieb z druhej ruky, no zároveň aj všeobecným zdražovaním, ktoré ťahali rekordné ceny novostavieb v tejto mestskej časti. V ostatných bratislavských okresoch sa tempo rastu cien spomalilo a pohybovalo sa pod úrovňou 5 % medziročne.
Priemerná absolútna cena bytov na sekundárnom trhu bola 199 tisíc €, zatiaľ čo priemerná rozloha dosiahla 70 m². Najväčšie a najdrahšie nehnuteľnosti sa tradične predávali v Starom Meste, kde priemerný byt z druhej ruky pri rozlohe 81 m² stál 298 tisíc €. V okrese BA III, kde ponuku bytov tvorí predovšetkým Nové Mesto a Rača, boli v ponuke byty o priemernej rozlohe 75 m²a absolútnej cene 216 tisíc €. Zvyšné tri bratislavské okresy, BA II, BA IV a BA V sa vyznačovali podobnou ponukou bytov s priemernou rozlohou 64-66 m² a priemernou absolútnou cenou 160-165 tisíc €.
Tabuľka 1: Špecifiká ponuky bytov na sekundárnom trhu v Bratislave počas 2.Q 2020
Obvod
Priemerná výmera(m²)
Priemerná cenana m²
Priemerná absolútna cena
BA I
81,04
3 647 €
298 552 €
BA II
64,51
2 470 €
159 360 €
BA III
75,62
2 825 €
216 041 €
BA IV
65,90
2 481 €
163 024 €
BA V
66,64
2 503 €
164 337 €
Spolu BA
70,31
2 783 €
199 218 €
Cenový rozdiel medzi starými a novými bytmi rastie
Pri porovnaní jednotkovej ceny bytov z druhej ruky a novostavieb ponúkaných developermi bol zaznamenaný rastúci rozdiel v cene na m². Zatiaľ čo priemerná cena za meter štvorcový pri bytoch ponúkaných z druhej ruky predstavovala 2 783 €/m², pri novostavbách sa toto číslo v súčasnosti vyšplhalo už na 3 528 €/m². Štandardne sa cenový rozdiel medzi bytmi z druhej ruky a novostavbami drží na úrovni 300 – 400 €/m². Za posledný rok však evidujeme jeho zvýšenie na aktuálnych 745 €, čo predstavuje nami sledované maximum. Nárast tohto rozdielu má dve hlavné príčiny. Prvou príčinou je obmedzená výstavba novostavieb. Developeri kvôli zdĺhavému a administratívne náročnému procesu nestíhajú na trh dodávať také množstvo projektov, ako si to kupujúci vyžadujú. Dôsledkom dopytu prevyšujúceho ponuku je prirodzene cenový rast, ktorý sledujeme posledné 2-3 roky.
Druhou a v tomto momente prevažujúcou príčinou je skladba ponuky bytov. Zásoba starších bytov je prirodzene omnoho vyššia než zásoba novostavieb, keďže aktuálne tempo výstavby je podstatne nižšie než to z rokov 1960-1990 (v priemere 4 000 bytov ročne oproti 2 300 bytom ročne za posledných 10 rokov). Aj keď do ponuky sa z tejto zásoby dostane len zlomok (keďže väčšina bytov je obývaná), vysoká zásoba vyrovnáva ponuku medzi jednotlivými mestskými časťami v Bratislave. Ponuka bytov z druhej ruky je tak z hľadiska lokality rôznorodejšia a kupujúcim ponúka možnosť výberu lacných bytov v okrajových častiach ako aj drahších bytov v centre mesta. V prípade ponuky novostavieb však táto skutočnosť prestáva platiť. Dôsledkom nízkeho počtu stavebných povolení sa štartovacie byty pre mladých takmer úplne vytratili z ponuky a stredná kategória bytov je obmedzená na niekoľko lokalít. Ponuku novostavieb tak v zvýšenej miere tvoria byty v lepších lokalitách a s vyšším štandardom, ktoré sú prirodzene drahšie. Priemerná cena novostavieb preto rástla rýchlejším tempom než cena bytov z druhej ruky.
Tabuľka 2: Priemerné ceny prenájmu v Bratislave vrátane energií počas 2.Q 2020
Okres/Izbovosť
1
2
3
4
Spolu
BA I
524 €
773 €
1 021 €
1 456 €
877 €
BA II
463 €
591 €
765 €
1 026 €
623 €
BA III
448 €
639 €
856 €
1 073 €
673 €
BA IV
424 €
617 €
701 €
1 087 €
631 €
BA V
467 €
615 €
742 €
769 €
606 €
Spolu
466 €
657 €
850 €
1 187 €
702 €
Cena za prenájom oproti rekordnému roku 2019 klesla
Na rozdiel od rastúcej ceny bytov sme v prípade prenájmu zaznamenali pokles nájomného na meter štvorcový. V priebehu druhého štvrťroka 2020 bolo priemerné nájomné (vrátane energií) v Bratislave 11,5 €/m² zatiaľ čo priemer za rok 2019 predstavoval 12,3 €/m². Pokles nájomného sme zaznamenali už koncom roku 2019, od kedy sa drží na zhruba rovnakej úrovni. Dôvodom poklesu je vysoká porovnávacia báza, keď v roku 2019 nájomné dosahovalo svoj historický rekord. Nárast medzi rokmi 2018-2019 v priemere predstavoval 10-15 %, pričom bol primárne spôsobený zvýšeným prílevom novostavieb do ponuky bytov na prenájom. Novostavby zvyčajne tvoria 35-40% ponuky bytov na prenájom, pričom sa v roku 2019 toto číslo pohybovalo na úrovni až 45%. Nájomné v novostavbách je pritom štandardne o 10-20% vyššie ako pri starších bytoch. V roku 2020 sa podiel novostavieb opätovne znížil na úroveň 37%, čím klesla aj priemerná cena nájomného. Zároveň však treba poznamenať, že mierne kleslo nájomné aj v prípade starších bytov, čo môže znamenať, že ponuka bytov na prenájom nie je vzhľadom na dopyt tak obmedzená ako ponuka bytov na predaj. S tým prirodzene súvisí aj preferencia Slovákov radšej byt kúpiť ako si ho prenajímať (v roku 2018 až 91,3% Slovákov vlastnilo nehnuteľnosť, ktorú obývali).
Predpovede o prudkom prepade cien v realitách sa v Bratislave nenaplnili
Po tom, ako v marci 2020 vo svete prepukla nákaza vírusom COVID-19 začalo byť zrejmé, že sa svet nevyhne hospodárskej kríze spôsobenej prudkým prepadom ekonomickej aktivity. Z poslednej krízy v rokoch 2008-2009 si mnoho ľudí ako sprevádzajúci jav zapamätalo prepad cien nehnuteľnosti v desiatkach percent. Preto aj tentokrát prišli predpovede o prudkom prepade cien nehnuteľností. Zabudlo sa však na fundamentálne vlastnosti tohto trhu a na aktuálny stav ponuky a dopytu, ktoré hovorili, že prepad cien môže nastať len v prípade veľmi silnej a dlhotrvajúcej krízy, sprevádzanej prepadom kúpnej sily. Dnes sa už ukázalo, že na trhu nedošlo k žiadnemu pohybu smerom nadol a ceny nehnuteľností v Bratislave ostali stabilné.
Rudolf Bruchánik, hlavný analytik Bencont Investments: „Na trhu s novostavbami v blízkej dobe pravdepodobne k väčším zmenám nedôjde, keďže problém nedostatku novej výstavby pretrváva a nezdá sa, že by mal pominúť. Ceny ostanú vysoké, a nie je vylúčené ani ďalšie zdražovanie. Byty z druhej ruky pre ľudí predstavujú dostupnejšiu alternatívu, preto je na mieste predpokladať, že dopyt po nich porastie. To platí najmä pre cenovo dostupnejšie lokality, kde je nová ponuka bytov nedostatočná. Istú substitúciu bude tvoriť aj ponuka bytov na prenájom, keďže nájomné nerastie tak rýchlo ako ceny bytov a tým pádom sa prenájom bytu stáva dostupnejším. To v konečnom dôsledku môže poviesť aj k rastu nájomného. Zatiaľ sa ekonomický dopad koronavírusu na Slovensku prejavil len miernejšie. Nezamestnanosť stúpla o 2,2% a aj to prevažne v chudobnejších okresoch. Bratislava bola zasiahnutá len okrajovo a kúpna sila jej obyvateľov preto ostáva silná. Aj napriek tomu na trhu stále pretrváva neistota z budúceho vývoja hospodárstva a časť kupujúcich ku kúpe nehnuteľnosti pristupuje opatrnejšie. V najbližšej dobe preto predpokladáme stagnáciu resp. miernejší rast cien bytov z druhej ruky na úrovni do 5 % medziročne.“
BENCONT INVESTMENTS, súčasť BENCONT GROUP, sa od roku 2008 zaoberá analýzami realitného trhu a komodít pre vlastné potreby a potreby svojich klientov. Analýzy realitného trhu publikuje a uzatvára každý kalendárny štvrťrok. Jej sesterské spoločnosti realizovali alebo realizujú, okrem iného, projekty Jurský obytný park a Krone vo Svätom Jure, Nový Martin v Martine, Tujetoin v bratislavskej Dúbravke, Rínok Rača v Rači, Valerian a Mendelsohn v Podunajských Biskupiciach, prevádzkujú apartmánový dom Família v Novom Smokovci a zaoberajú sa mimosezónnym pestovaním paradajok na Farme Babindol (skleníky Babindol a Levice). Viac nájdete na www.bencont.sk.
Ako funguje kurzarbeit a čo sú výhody nemeckého modelu
V reakcii na koronavírus prijali vlády jednotlivých štátov rôzne opatrenia, čím zastavili hospodársku činnosť v určitých odvetviach a iné výrazne narušili. Výsledné straty pracovných miest a bankroty môžu spôsobiť ekonomické napätie pre milióny obyvateľov v Európe a na celom svete. Napriek veľkej snahe tých najlepších ekonómov stále neexistuje univerzálny recept s vysokou účinnosťou bez nežiadúcich účinkov, ktorý by sa dal všeobecne aplikovať kedykoľvek a kdekoľvek. Jednotlivé krajiny sa preto k vzniknutým problémom stavajú individuálne.
Najslávnejší a najdlhšie trvajúci európsky program je nemecký systém „kurzarbeit“, trojstranná dohoda medzi zamestnávateľom, zamestnancom a štátom, majúca za následok udržanie životnej úrovne tých zamestnancov podniku, ktorí v dôsledku poklesu odbytu alebo preventívneho prerušenia výroby pracujú v obmedzenom režime.
K udržaniu pracovných miest a kvalifikácie robotníkov sa prvýkrát využil počas krízy znižovania ťažby draselných solí na začiatku 20. storočia. Metóda sa osvedčila a následné oživovanie pracovného trhu prebehlo oveľa rýchlejšie. Neskôr sa v Nemecku metóda zaužívala. Považuje sa aj za jeden z dôvodov, prečo sa Nemecko tak rýchlo zotavilo z ekonomickej recesie v roku 2009.
Vplyv kurzarbeitu na udržanie pracovných miest najlepšie zobrazuje graf vývoja nezamestnanosti v období počas finančnej krízy. Počiatok hospodárskej recesie znamenal výrazný nárast nezamestnanosti pričom krajiny Európskej Únie toho neboli výnimkou.
V období medzi septembrom 2008 a januárom 2010 sa priemerná miera nezamestnanosti v EÚ zvýšila zo 7,3 % na 9,9 %. Na Slovensku bol tento nárast dokonca ešte výraznejší, keď miera nezamestnanosti za 1,5 roka vzrástla až o 6,1 percentuálneho bodu, čo v absolútnych číslach predstavuje prírastok približne 150 tisíc nezamestnaných ľudí.
Podstatne lepšie vyzerala situácia v Nemecku. Využitie programu kurzarbeit pomohlo krajine udržať nezamestnanosť pod hranicou 8 %, pričom už v máji 2010 sa vrátila na úroveň zo septembra 2008. Kým v Nemecku sa tento návrat nezamestnaných počítal v mesiacoch, vo väčšine európskych krajín to bolo v rokoch. Odhaduje sa, že v krajine sa vďaka kurzarbeitu podarilo zachrániť až približne pol milióna pracovných miest.
Cena za stabilitu
Od zavedenia kurzarbeitu už prešlo viac ako 100 rokov. Odvtedy sa svet zmenil na nepoznanie. Tento systém tu však stále je a možno ešte aktuálnejší ako kedykoľvek predtým. Aj to je jeden z dôvodov prečo si jeho výhody v tomto období začali všímať aj ďalšie okolité krajiny a Slovensko nie je výnimkou.
Najväčšou otázkou vzhľadom na jeho prijatie sa stáva prípadný dodatočný odvod, ktorý by si nové sociálne opatrenie mohlo vyžiadať. Ako príklad nám môže poslúžiť proces jeho financovania v Nemecku, ktorý je tvorený osobitným odvodom vo výške 2,4 % z hrubej mesačnej mzdy, pričom jednu polovicu odvádza zamestnanec a druhú zamestnávateľ.
Predbežné odhady nákladov programu v tomto roku sa pohybujú na sume približne 10 mld. eur. V sociálnom fonde by im pri tomto scenári ostala rezerva ešte ďalších 26 mld. eur. Napriek možno vyšším ako očakávaným nákladom, systém pomáha prinášať stabilné pracovné prostredie.
Tabuľka 1: Výška odvodového zaťaženia
Štát
Slovensko
Nemecko
Celková cena práce zamestnanca
1 476 €
4 786 €
Odvody zamestnávateľa (% z ceny práce)
35,2 %
19,3 %
Hrubá mzda (priemer za rok 2019)
1 092 €
4 012 €
Odvody zamestnanca (% z hrubej mzdy)
13,4 %
39,7 %
Celkové odvody
710 €
2 364 €
Celkové odvody (% z ceny práce)
48,1 %
49,4 %
Čistá mzda
766 €
2 422 €
Skrytá cena práce
Odvodové zaťaženie v Nemecku patrí medzi tie najvyššie v Európe. Slovensko sa začína doťahovať. Napriek tomu existujú výrazné rozdiely, ktoré si bežný človek na prvý pohľad nevšimne. Jedným z nich je samotné platenie odvodov.
Kým v Nemecku je hlavným prispievateľom do štátneho rozpočtu zamestnanec odvádzajúci 39,7 % zo svojej hrubej mzdy, u nás tvorí odvod zamestnanca iba 13,4 %. Celková cena práce zamestnanca na Slovensku je do veľkej miery „skrytá“ v 35,2 % odvodoch zamestnávateľa. To je dôvod, prečo si množstvo zamestnancov nemusí uvedomiť, aká je skutočná cena jeho práce.
Na rozdiel od nás, v Nemecku si aj vďaka vysokým zamestnaneckým odvodom ľudia ďaleko viac uvedomujú svoju cenu. Vysoké odvody v nich vyvolávajú pocit očakávania štátnej odplaty. Viac sa zaujímajú o to, kam smerujú tieto peniaze. Ich správne využitie v prospech spoločnosti v nich môže vyvolávať pocit uspokojenia. Aj to je dôvod, vďaka ktorému kurzarbeit funguje. Okrem toho motivuje zamestnancov k tomu, aby pracovali, ako aj zamestnávateľov, aby neprepúšťali.
Kurzarbeit môže aj uškodiť
Podpora v rámci kurzarbeitu sa poskytuje po dobu 12 mesiacov, pričom na základe nariadenia ministerstva práce môže byť jej poskytovanie predĺžené o ďalších 12 mesiacov. Účelom programu je však finančná podpora v rámci krátkodobých (niekoľkomesačných) ekonomických problémov. V prípade, že by došlo k trvalejšiemu výpadku, kurzarbeit by mohol dokonca uškodiť, ak by umelo udržiaval pri živote biznisy odsúdené na zánik.
Žiadosť o podporu je podmienená výpadkom mzdy vo výške presahujúcej 10 % mesačnej hrubej mzdy najmenej tretiny zamestnancov. Zamestnávateľ oň môže požiadať len vtedy, ak už vyčerpal všetky ostatné zákonom prípustné možnosti krátenia pracovnej doby, teda čerpanie dovoleniek, vyrovnanie konta pracovného času a pod.
Dotácia predstavuje 60 % čistej mzdy alebo 67 % v prípade ak zamestnanec žije v domácnosti s aspoň jedným dieťaťom. Úrad práce pri vyčíslení výšky kompenzačnej dávky vychádza z rozdielu medzi priemernou čistou mzdou zamestnanca a pomernou časťou mzdy, ktorú zamestnanec v príslušnom kalendárnom mesiaci obdržal od zamestnávateľa v rámci kurzarbeitu.
Aká je prax?
Na príklade si vysvetlíme, ako by počas kurzarbeitu vyzeral príjem zamestnanca s priemernou čistou mzdou 2000 eur. Vychádzame pritom z predpokladu skrátenia úväzku o 40 %. Finančnú odmenu pre zamestnanca by teda tvorila čistá mzda vo výške 1200 eur a kompenzačný príspevok 800 eur (40 % z 2000 eur), mesačný príjem zamestnanca by sa v tomto prípade vyrovnala jeho priemernej čistej mzde.
K zníženiu mesačného príjmu by došlo až za predpokladu skrátenia úväzku o viac ako 60 %, keď by dotácia kurzarbeit nedokázala vykompenzovať rozdiel medzi priemernou čistou mzdou zamestnanca a pomernou časťou mzdy, ktorú by zamestnanec v príslušnom kalendárnom mesiaci obdržal. Pre porovnanie si uvedieme, ako by vyzerala obdobná situácia na Slovensku.
Kým v Nemecku ide podpora na udržanie pracovných miest priamo zamestnancom, u nás sa peňažná podpora poskytuje zamestnávateľovi. V rámci 3. balíka ekonomických opatrení sa zamestnávateľ môže rozhodnúť medzi dvoma variantami kompenzácie mzdových nákladov. Pokiaľ zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce), nárokuje si príspevok na úhradu náhrady mzdy zamestnanca najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac v sume 880 eur.
Druhou alternatívou je paušálny príspevok na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb. Podmienkou na poskytnutie takéhoto príspevku je, že zamestnanec nemal viac ako 50 % jeho fondu mesačného pracovného času prekážku na strane zamestnanca alebo nečerpal dovolenku. Mesačná výška príspevku je v tomto prípade 80 % hrubej mesačnej mzdy zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb, najviac však do výšky 540 eur.
Kurzarbeit viac odbremení zamestnávateľov
Zásadný rozdiel v pridanej hodnote tohto programu v porovnaní s opatreniami prijatými slovenskou vládou sa prejavuje najmä pri odmeňovaní vysoko kvalifikovaných zamestnancov s vyššou mzdou, (ktorým musí zamestnávateľ rozdiel medzi mzdou a výškou príspevku doplácať) a pri možnosti pracovať na skrátený úväzok.
Slovenská legislatíva nepripúšťa možnosť skrátenia úväzku. Zamestnávateľ sa tak v prípade finančných problémov môže dostať pod tlak, kedy mu štátna pomoc nevystačí na pokrytie nákladov zamestnancov s vyšším príjmom. Nedokáže zaplatiť plnú výšku ich mzdy a bude sa musieť odhodlať prepustiť časť zamestnancov.
Skrátenie pracovnej doby predstavuje možnosť ako sa okamžite prispôsobiť aktuálnym trhovým podmienkam, čo samo o sebe umožňuje preklenúť zlé časy. Zamestnanci pracujú iba v čase kedy dokážu prinášať pridanú hodnotu, čím sa zamedzuje vzniku prestojov a ušetria sa prebytočné náklady. Zamestnávateľovi to umožňuje preferovať výkonnejšie prevádzky. Zamestnancov zase motivuje odpracovať aspoň 40 % z ich priemerného časového fondu a obdržať plnohodnotný mesačný príjem.
Výsledkom porovnania je, že kurzarbeit v Nemecku dokáže pomôcť uchovať pracovné miesta s tým, že zamestnávateľa dočasne odbremení od nákladov, ktoré by musel znášať, aj keď jeho zamestnanci nepracujú. Momentálne nastavenie na Slovensku znamená preplácanie mzdových nákladov do výšky 880 resp. 540 eur, pričom zvyšnú sumu do výšky plnej mzdy (vrátane odvodov) znáša zamestnávateľ a to aj napriek tomu, že jeho zamestnanec nepracuje resp. podáva len čiastočný výkon. Toto predstavuje zásadný rozdiel, ktorý nemeckého zamestnávateľa motivuje uchovať pracovné miesta, zatiaľ čo toho Slovenského od prepúšťania neodradí.
Nejasný slovenský systém vytvára otázniky
Efektívna vláda a partnerstvo zainteresovaných strán majú svoj význam pre verejné politiky, vrátane poskytovania nákladovo efektívnej cesty k udržiavaniu odbornosti a znalosti. Spoločnosti založené na znalostiach a úspešnej realizácii postupov a techník sú dôležitým faktorom rozvoja ekonomiky.
Kurzarbeit v Nemecku zohrával svoju úlohu počas najkritickejších mesiacov, keď bola ekonomika kvôli opatreniam proti šíreniu vírusu COVID-19 zatvorená. Zatiaľ čo v marci bolo registrovaných 2,6 mil. žiadostí, v apríli ich počet predstavoval až 8 mil.
V budúcnosti sa možno aj Slovensko dočká zavedenia kurzarbeitu. Otázne sa stáva najmä financovanie dodatočného odvodu, ktoré by si nové sociálne opatrenie mohlo vyžiadať. Kto by mal do nového programu prispievať a čo bude tvoriť jeho vymeriavací základ? Keďže slovenský systém oddeľujúci čistú, hrubú a „superhrubú“ mzdu patrí už teraz k systémom s najväčším daňovo-odvodovým zaťažením v Európskej únii.
BENCONT INVESTMENTS, súčasť BENCONT GROUP, sa od roku 2008 zaoberá analýzami realitného trhu a komodít pre vlastné potreby a potreby svojich klientov. Analýzy realitného trhu publikuje a uzatvára každý kalendárny štvrťrok. Jej sesterské spoločnosti realizovali alebo realizujú, okrem iného, projekty Jurský obytný park a Krone vo Svätom Jure, Nový Martin v Martine, Tujetoin v bratislavskej Dúbravke, Rínok Rača v Rači, Valerian a Mendelsohn v Podunajských Biskupiciach, prevádzkujú apartmánový dom Família v Novom Smokovci a zaoberajú sa mimosezónnym pestovaním paradajok na Farme Babindol (skleníky Babindol a Levice). Viac nájdete na www.bencont.sk.
Komárňanské Korzo ožilo. Od zajtra tu bude otvorených už šesť prevádzok.
Neželané zdržanie s otváraním obchodov v komplexe Korzo Komárno je minulosťou, nákupné centrum už otvorilo svoje brány. Ešte v utorok 23. mája tu otvoril svoju prevádzku nábytkársky predajca JYSK, minulý týždeň k nemu pribudol aj obľúbený módny obchod GATE.
Vo štvrtok pribudnú Korzo Cafe, DM, CCC a Orion
„Už zajtra (4. júna 2020) pribudnú k otvoreným obchodom predajca obuvi CCC, sieť drogérií DM, domáce potreby Orion a dobrú kávu si budú môcť Komárňania vypiť v novootvorenej kaviarni Korzo Cafe,“ hovorí Tomáš Hodúr, ktorý je so svojimi obchodnými partnermi za týmto projektom. Dátum otvorenia siedmej obchodnej prevádzky Tedi nie je stanovený. Korzo má k dispozícii ešte jeden obchodný priestor, o ktorého obsadení sa rokuje.
Stavalo sa rok. Budovu navrhli a postavili ju Komárňania.
Stavba nového obchodného centra na ulici Á. Jedlíka s dnes ôsmimi priestormi a detským ihriskom sa začala v máji 2019 a skolaudovaná bola o rok, v máji 2020. Priľahlé parkovisko má kapacitu 138 nadštandardne veľkých miest a je prepojené s neďalekým Lidlom. Neďaleko je aj obľúbený Merkury Market. Pre tento typ budov netradičný architektonický návrh so sklenenou fasádou od zeme až po strop, zaujímavým nárožím, kde sa stretávajú tri roviny a unikátnym dreveným obkladom pripravil komárňanský ateliér FKF design s Ing. Arch. Ladislavom Vikartovským. Design detského ihriska je postavený na prírodných motívoch s povrchom v tvare stromu a „zvieracími“ preliezkami. Stavbu realizovala komárňanská spoločnosť TONEX s pomocou regionálnych subdodávateľov.
